Nalepený úsmev

17. dubna 2017 v 22:58 | Sárčí |  My diary | z môjho života
(pusti si pesníčku na konci článku)
Jasné som v pohode. Nič sa nedeje. Som OK!
Najčastejšie odpovede ľudí, ktorý si nevedia priznať to že sa nad niečím trápia.
V dnešnej dobe je falošný úsmev súčasťou takmer každého.
Prečo to robíme? myslím že na to má každý svoju odpoveď.
Je vám smutno, nemáte náladu, často sa to ale snažíte ukryť.
Niet divu. Ak sa o tom chcete niekomu vyrozprávať, tak neni komu. Často sa nás otázky typu: "čo sa deje?" "si v pohode"
pýtajú ľudia, ktorý z vás žmýkajú informácie a vy sami o tom niekedy neviete. Zdielať svoje pocity s nesprávnymi ľudmi je chyba, ale tú si uvedomíme až keď je neskoro.

Prečo to robíme?

To či sme smutný alebo štastný si vyberáme sami.
Často sa nám stáva že keď máme zlú náladu tak si ju ešte horšíme smutnými pesníčkami, ktoré nám pripomenú ešte viac spomienok a dostaneme sa do väčších depresií. Robíme to lebo nám je potom lepšie? zaspávať so slzami v očiach a na druhý deň sa správať tak akoby sa nič nestalo? Chyba.
Chyba, ktorú robíme všetci. Užívate si vôbec niekedy to že ste štastní? Ten okamih, keď nemyslíte na to zlé a máte toľko dobrej nálady že by ste ju mohli rozdávať.
Ale nemáte komu, že? Lebo ľudia s tzv. nalepeným úsmevom si ju nechávajú pre seba a nikdy ju neprejavia navonok verejnosti.
Na tvári úsmev, no myšlienky v hlave vás isto ale pomaly ničia.

Prečo keď sme smutný tak si nepustíme dačo veselé, snažiť sa myslieť na pekné spomienky, na to čo nás čaká alebo byť vôbec šťastný s tým čo máme? Že sú aj ľudia čo to majú omnoho ťažšie?
To všetko preto lebo smutné emócie sú v nás vyvolávané už prvou zlou spomienkou, ktorá sa spája s inými ďaľšími a nemáme náladu ani chuť riešiť niečo pozitívne.
O tomto probléme som sa rozprávala so strašne mnoho ľudmi. Robím to aj ja a isto to robíš aj ty ak mávaš tieto "chvíľky" tiež.
Niekedy si myslíš že máš asi tie najhoršie depresie, no a samozrejme sa ťa ostatní snažia upokojiť len vetou: "niektorí ľudia na svete to majú omnoho horšie." popritom vie len polovičnú pravdu o tom, čo vážne stojí za tvojím smútkom.
Každí z nás prežíva tieto emócie inak. Niekomu môže dobrú náladu zničiť čo i len maličkosť. Nedokázala by som si pri tomto type ľudi predstaviť čo sa s nimi deje keď ide o niečo viac. Naozaj.

Ja sa poslednou dobou snažím myslieť pozitívne. Myslím len na to dobré.
Všetko zlé je na niečo dobré.
Prečo žiť v smútku celú mladosť a v starobe to potom bude ešte horšie, keď si uvedomíme že sme mohli byť šťastní aj kvôli maličkostiam, ktoré nám život prináša? Čo i len tú najmenšiu maličkosť.
Čo keby sme si viacej začali všímať svet okolo nás a nielen ten náš? Dokážeš sa aj ty tešiť zo šťastia cudzieho človeka a nie mu to šťastie závidieť a byť potom z toho smutný?
Toto robí veľa ľudí.
Ja sa napríklad radujem a z radosti človeka, ktorého absolútne nepoznám. Či to je nejaký zaľúbený pár, či matka s dieťaťom alebo niekto iný. Keď to je niekto koho poznám tak je to omnoho lepšie a dokážem sa radovať s ním i keď nemám z toho v podstate nič.
A čo radosť človeka, ktorého moc nemusíme či priam nenávidíme?
Ľudí čo nemusím, nemusia taktiež aj mňa.
Pokiaľ nemajú zmýšlanie človeka s dostatočným rozumom na to sa nezaberať ohováraním alebo doberaním.
Ale to už je mimo témy. Viem že ľudia čo mi neprajú ma chcú vidieť smutnú, bez nálady. No viem že im budem robiť ešte horšie, keď sa ich očakávania nesplnia.

Dúfam že si si z článku niečo zobral/a, skús sa dakedy na svet aj usmievať a uvidíš hned aký je to pocit keď sa ti to vráti.
Mne robí radosť čo i len keď sa na mňa niekto usmeje, hneď mám z toho človeka dobrý pocit a dokáže mi to zlepšiť náladu dokonca i na celý deň :)

ďakujem za prečítanie článku
i keď neviem či to ešte niekto vôbec číta, lebo po mojej dlhej neprítomnosti sa na mňa už aj zabudlo.

 

"Den, kdy zmizelo slunce".

15. března 2017 v 10:14 | Sárčí |  Témy týždňa
Každý z nás má dni keď sa cítime ako bez svetla. Bez toho svetla, ktoré vytvárajú naši priatelia, rodina a blízky.
Niekomu sa to stáva pomerne dosť často, no a niekomu zase raz za čas..ľudia sú veľmi čudné stvorenia. Dokážu sa navzájom ovplyvňovať úsmevom alebo naopak aj plačom.
Na svete je len pár ľudí, ktorý priatelom dokážu v ťažkých situáciach pomôcť rôznymi spôsobmi.
Či už ich potešia dákou maličkosťou alebo sa snažia vžiť do podobnej situácie a vymiasť z hlavy pár rád ako si zlepšiť náladu, zabudnúť na to alebo to začať riešiť nejakým rozumným riešením.
často sa ľudia boja povedať pravdu, ale prečo?
pár dôvodov poznám, lebo tiež nehovorím pravdu keď mi niečo je. Snažím sa to skrývať aj keď to neni vždy najľahšie. Ale v podstate to len preto lebo nerada riešim problémi a svoje pocity s ľudmi, ktorých nemusím a tých je pomerne celkom dosť.
V tedy keď sa z vás snaží niekto vymámiť dosť podrobných informácií tak sa zrzu stáva vašim najlepším priatelom. A kedže ste straštne na dne a dotyčná osoba je jediná, ktorá vám v danej situácií "pomáha" poviete jej všetko.
Nikdy (teda aspoň vtedy) netušíte že by to dakedy mohla použiť proti vám. Nie málokrát sa mi stalo že som niekomu pomohla. Či už finačne, podporou alebo radami a čo mám z toho?
Absolútne nič. No škoda že som pomáhala viacerím osobám ale len pár z nich si na to vzpomenie.
Najhoršie na tom všetkom je, keď osoba ktorej ste v minulosti pomohli na vás v hádke začne vyťahovať vety typu "koľkokrát som ti ja pomohla a ty sa mi takto odvďačíš" alebo ešte lepšie "a čo si ty kedy pre mňa spravila?"

takýto typ ľudí priam "milujem"
Ale čo sa dá už narobiť? Svet je plný prekvapení a nikdy nebudete vedieť s kým sa zoznámite a čo vás v tom priateľstve bude čakať. Zradili mi desiatky ľudí, ktorých som poznala strašne dosť dlhú dobu a zostala som tu sama. Som tu len preto lebo stále sa nájide niekto pre koho za oplatí so svojim životom niečo robiť. Stačia traja..dvaja či i len dokonca jeden človek. Ak si si aj ty teraz na niekoho spomenula, napíš mu..zavolaj ho dnes von a drž si ho. Lebo stačí ak budeš veriť nesprávnim ľudom a spadneš na dno.

alkohol a cigarety mi zabránili v písaní článkov

26. července 2016 v 21:05 | Sárčí |  Témy týždňa
čawko..:) no dlho som sa neozvala..začína mi to trochu chýbať :) vypočúvnuť si pár rád, názorov od ostatných :)
naposledy som pridala článok 15 marca 2016.. pekné..no pomedzi tým som si všimla že môj blog oslavoval 6.7 rok :D no bezo mňa :)
za ten čas som sa dosť zmenila aj ja...vlasy..ostrihala som sa ..
--->

Starám sa o chlpatého diabla

..začlenila sa do partie..ktorú som mala rada:)


potom som sa začala meniť..zlé výsledky v škole..pokarhanie..začala som fajčiť..:)


a nakoniec aj piť ..


užívala som si s partiou a kamarátmi..pitia bolo občasné ..:) teraz už ani tak nie..nechcem piť..keď už ma chytí slina tak si dám..ale nie každý deň :) hnevá ma ako som sa zmenila..z normálneho dievčata..toto? hanbím sa

už vidíte prečo som tak dlho nepísala články? zabudla som na život predtým..omámili ma cigarety a alkohol, dávala som prednosť tomu než niečomu užitočnejšiemu..zabudla som už na svoje staré ja..teraz keď sa už skoro všetci na mňa vys*ali..tak sa skúsim vrátiť do normálu..ale moje myšlienky a chuť do písania..tu si môžem vyjadriť svoje pocity..ktoré môžem zdielať s tými, ktorý si majú chuť to prečítať :)

Kam dál

Reklama